NAŠA VÝZVA
Na území Európskej únie bolo už pred pandémiou 23 miliónov detí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. Finančné ťažkosti, ktorým v tomto období čelia európske rodiny, ako aj prerušenie poskytovania vzdelávania a starostlivosti, ešte viac skomplikovali už aj tak zložitú situáciu. Vzhľadom na obmedzenia v oblasti verejného zdravia v súvislosti s pandémiou bolo pre mnohé deti ťažké pokračovať vo vzdelávaní, pričom niektoré z nich predčasne ukončili školskú dochádzku. Skutočnosť, že sa deti nemohli stretávať so svojimi rovesníkmi, mala vplyv na ich duševné zdravie. Dôsledky boli veľmi nerovnomerné v závislosti od sociálno-ekonomického prostredia, pričom chudoba sa ešte viac prehĺbila.
Vplyv pandémie na nerovnosti u detí je nerovnomerný a alarmujúci. Z tohto dôvodu vyzývame európske inštitúcie, aby obnovili úsilie o vytvorenie detskej únie, ktorá by všetkým deťom zaručila rovnaké príležitosti, a aby urýchlene prijali opatrenia na vytvorenie záruky pre deti a nástroja Next Generation EU, ktorý bude skutočným prínosom pre budúce generácie v Európe.
Niet pochýb o tom, že nestabilita Európy je výsledkom rastúcich nerovností a dlhotrvajúceho oslabovania blahobytu, čo viedlo k tomu, že sa naša spoločnosť stala zraniteľnejšou voči hospodárskym, environmentálnym a – ako sme videli – zdravotným krízam.
Naše deti sú kľúčom k budovaniu spravodlivejších a udržateľnejších spoločností. Z početných dôkazov vyplýva, že nerovnosti v životných príležitostiach sa vytvárajú už v prvých rokoch života a vo veľkej miere sa prenášajú medzi generáciami. Mnohé rodiny s malými deťmi nemajú v súčasnosti primeranú podporu a len polovica členských štátov EÚ dosiahla cieľ EÚ, ktorým je zaistiť predškolské vzdelávanie a starostlivosť pre 33 % detí vo veku do troch rokov.
Údaje, ktoré poskytuje EUROSTAT, by boli znepokojujúce aj bez dôsledkov pandémie COVID-19. V deviatich krajinách využíva predškolskú starostlivosť menej než jedno z piatich detí, pričom ide zvyčajne o deti z lepšie situovaných rodín. V skutočnosti je znepokojujúce, že využívanie služieb predškolského vzdelávania a starostlivosti je oveľa nižšie u detí zo znevýhodnených rodín, detí s osobitnými potrebami, pochádzajúcich z domácností s nízkym príjmom a ľudí žijúcich vo vidieckych a odľahlých oblastiach.
V niektorých krajinách sa do akéhokoľvek druhu predškolského vzdelávania a starostlivosti zapája menej ako 20 % detí z takýchto rodín či domácností v porovnaní s viac ako 70 % detí z domácností s najvyššími príjmami. Zo štúdie, ktorú vypracovala Nadácia pre európske pokrokové štúdie (FEPS) a partneri, vyplýva, že u európskych detí mladších než tri roky zo 40 % rodín s najnižším sociálno-ekonomickým postavením je približne o 15 % vyššia pravdepodobnosť, že v období dospievania dosiahnu priemerné výsledky, ak majú vo veku jedného roka alebo dvoch rokov prístup k predškolskej starostlivosti V štúdii sa zdôrazňuje, že ustanovenia o sociálnej starostlivosti majú vplyv na neskoršie výsledky vzdelávania detí. Napríklad v prípadoch, keď je miera zamestnanosti žien vyššia ako priemer EÚ a keď majú obaja rodičia nárok na rodičovskú dovolenku, môžu deti zo znevýhodnených domácností ľahšie dosiahnuť dobré výsledky v oblasti vzdelávania.
To naznačuje, že ak nebudú poskytované kvalitné a inkluzívne služby v ranom veku, bude starostlivosť a vzdelávanie v Európe naďalej prostriedkom na čo najlepšie využitie potenciálu pre deti z lepšie situovaných domácností než prostriedkom na zníženie nerovností a odstránenie sociálneho vylúčenia.
Sme progresívne orientovaní a požadujeme systémovú transformáciu: predškolské vzdelávanie a výchova sa musia prestať riadiť dopytom a musí sa začať nové obdobie, v ktorom naň budú mať nárok všetky deti. Ide o zákonné a sociálne právo zakotvené v európskych právnych predpisoch.
EÚ má kapacitu na inovačné politiky a disponuje tiež politickou silou na to, aby sa začala nová éra podpory a rozvoja pre všetky európske deti a aby sa riešili takéto veľmi znepokojujúce nerovnosti. Na tento účel presadzujeme ako poprední predstavitelia, akademickí pracovníci a aktivisti z celej Európy detskú úniu, ktorá by mala tieto ciele:
1. Rýchle zavedenie európskej záruky pre deti. Mnohí poslanci Európskeho parlamentu a celá progresívna rodina vyzvali na zavedenie európskej záruky pre deti s cieľom riešiť viacrozmerné aspekty chudoby detí.
Záruka pre deti by zabezpečila, že každé európske dieťa žijúce v chudobe alebo ohrozené chudobou by malo prístup ku kvalitnej a bezplatnej starostlivosti o deti v ranom veku, ako aj k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive. Rokovania práve prebiehajú a je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa záruka pre deti stala neoddeliteľnou súčasťou politiky EÚ. To zahŕňa osobitný rozpočet vo výške 20 miliárd EUR a záväzné prísľuby financovania zo strany členské štáty v ich národných programoch ESF+.
2. Vytvoriť investičný ekosystém pre európske deti počnúc správnym plánovaním financovania z prostriedkov nástroja Next Generation EU. Keďže pandémia má na deti mnohoraké dôsledky, detská únia by sa mala stať základným pilierom európskej stratégie obnovy. To si vyžaduje prepracovanie národných plánov obnovy tak, aby sa zameriavali na služby starostlivosti o budúce európske generácie.
Investičný ekosystém pre európske deti by mal vychádzať zo záruky pre deti, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, štrukturálnych fondov a vnútroštátnych zdrojov s cieľom zlepšiť účinné poskytovanie kvalitných a inkluzívnych služieb predškolského vzdelávania a starostlivosti pre všetkých s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie deti a rodiny.
3. Zaručiť rovnaký prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve pre všetkých. Európske právne predpisy by mali zabezpečiť práva detí a právne nároky prostredníctvom univerzálnych a cenovo dostupných verejných ustanovení pre všetkých a zdrojov vyhradených pre znevýhodnené a ohrozené deti. Kľúčovou prioritou je podpora kvality a inkluzívnosti. To znamená: i) poskytnúť učiteľom dôstojné mzdy a odbornú prípravu s cieľom vybaviť nasledujúcu generáciu zručnosťami 21. storočia, ktoré potrebujú na to, aby uspeli; ii) posilniť emancipáciu detí a ich úlohu ako činiteľov zmeny; iii) uľahčiť zapojenie a účasť rodičov a komunít; iv) využiť synergie, ktoré má predškolské vzdelávanie a starostlivosť so sociálnou ochranou a politikami v oblasti práce. V boji proti štrukturálnym nerovnostiam ako rizikovým faktorom pre rozvoj detí majú rozhodujúci význam opatrenia na podporu príjmu na deti, aktívne politiky trhu práce, najmä zamestnanosti žien, dôstojné minimálne mzdy zaručené zákonom alebo kolektívnym vyjednávaním a primerané rodovo-neutrálne rodičovské dovolenky.
Pandémia COVID-19 priniesla zraniteľným domácnostiam nové a dramatické výzvy. Ako odborníci, aktivisti a tvorcovia politík si myslíme, že nastal čas, aby Európa zvýšila svoje ambície a predložila túto rozhodnú výzvu na vytvorenie detskej únie. Preto žiadame, aby EÚ zvýšila očakávania svojich občanov a zabezpečila blahobyt nielen prostredníctvom bankovej únie, únie kapitálových trhov, energetickej únie a inej hospodárskej spolupráce, ale aj prostredníctvom sociálnej únie, ktorá má silný mandát v oblasti dobrých životných podmienok každého dieťaťa.
